Navrhli sme zmeny k lepšiemu, na rade je štát

Prezident IT asociácie Slovenska Emil Fitoš vysvetľuje, ako by mohlo obstarávanie IT fungovať lepšie

Štát minul na informatizáciu miliardu eur, no výsledok je biedny. Viaceré systémy poriadne nefungujú, občania naďalej dokladujú dokumenty, ku ktorým má štát prístup. Analýza občianskeho združenia UVOstat odhalila, že tretinu štátnych IT zákaziek získalo päť firiem a že často sa o súťaži vzhľadom na nízky počet uchádzačov ani nedá hovoriť. Prezident IT asociácie Slovenska (ITAS) Emil Fitoš vysvetľuje, aké zmeny má do verejného obstarávania priniesť nová Koncepcia nákupu informačno- -komunikačných technológií.

Konkurencia v tendroch

Ako vnímate analýzu UVOstatu?

Nepoznal som tie čísla, je to zaujímavé. No ak si pozriete, ako sa súťažilo vlani a tento rok, zistíte, že počet súťažiacich je výrazne vyšší a v každej súťaži prebieha krutý boj. Taký je trh dnes. Počet súťažiacich ovplyvňuje veľ kosť trhu v danom období. Najväčšie tržby dosahovali firmy v rokoch 2014 a 2015, keď sa končila možnosť čerpať eurofondy z minulého programového obdobia. Vtedy si firmy dokonca vyberali, do ktorých projektov štátu pôjdu.

V rokoch 2014 a 2015 bojovali o IT zákazku priemerne dvaja súťažiaci, v nasledujúcich rokoch traja. A v prvom kvartáli 2019 už len jeden.

Dôvodom je zrejme uzatváranie dodatkov k existujúcim servisným zmluvám. V zmysle novely zákona o verejnom obstarávaní je možné do istej výšky zazmluvniť prevádzkové servisné zmluvy formou dodatku k zmluve. V týchto prípadoch sa podpisuje s jedným dodávateľom.

Nezdá sa teda, že by na trhu vládla krutá súťaž, ako hovoríte...

Pozrite sa na prebiehajúce tendre na nové projekty Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII), Sociálnej poisťovne, ministerstva spravodlivosti. Tam to má charakter veľmi vážneho konkurenčného boja. Pravidlá čerpania eurofondov dnes ani neumožňujú, aby sa uzatvorila súťaž, kde sú menej ako traja súťažiaci.

 

Nové pravidlá

Asi sa však zhodneme na tom, že počet súťažiacich je veľmi nízky. Čo s tým?

Súhlasím. Situácia sa dá riešiť osobitným prístupom k rôznym typom súťaží. Štát by mal mať iný prístup k zmluvám na zabezpečenie prevádzky už dodaných systémov, kde existuje takzvaný vendor lock- -in [závislosť od dodávateľa, ktorému zmluva ponechala vlastníctvo, prípadne autorskú ochranu softvéru]. Súťaže na nové informačné systémy zase treba riešiť iným spôsobom. V prípade súťaží na prevádzkové zmluvy podľa mňa existuje cesta, ako vyriešiť závislosť od doterajších dodávateľov, hoci nebude jednoduchá ani rýchla. Problém je, že štátne orgány sú v mnohých prípadoch v časovom strese.

Prečo?

V rokoch 2018 až 2019 sa skončilo alebo sa skončí množstvo zmlúv na eurofondové projekty uzavreté v posledných rokoch predošlého programového obdobia. Ak ich má štát zabezpečiť, potrebuje mať uzavreté kontrakty. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) prišiel s riešením cez uzatváranie dodatkov. Táto metóda má však nedostatok, ktorý Slovensku vyčíta EÚ. A to, že sa nevyrovnáva s problémom vendor lock-in. ÚPVII preto navrhol iný koncept, prijímaný ministerstvami aj odbornou verejnosťou, a to je proces vyviazania sa zo závislosti od dodávateľa tak, aby na konci mohlo dôjsť k férovej súťaži aj na prevádzku. Tento postup bude smerovať k odstráneniu nežiaduceho stavu, teda súťaží s málo účastníkmi.

A pokiaľ ide o súťaže na nové informačné systémy?

Pracovná skupina pri ÚPVII navrhuje novú metódu – súťaž návrhov. Dnes sú súťažné podklady často veľmi podrobné. Obstarávatelia definujú nielen funkcie a procesy systému, ale aj jeho dizajn, parametre architektúry, čím obmedzujú nástroje a technológie, ktoré sa môžu použiť.

Čím obmedzujú súťaž...

Áno. Pritom nemusíte vždy robiť vývoj na mieru od nuly, môžete použiť balíkový softvér alebo preddefinované nástroje a systém poskladať. Tieto systémy však majú architektúru pevne danú, a ak neladia so zadaním, ste mimo súťaže. Ak už niekto niekde urobil podobný systém, len inak, do takej súťaže nemôže ísť. Čo však neznamená, že by to nevedel dodať a obsluhovať. Pri súťaži návrhov by obstarávateľ zadefinoval len požiadavky, napríklad aké funkcie má mať systém a aké procesy má obsluhovať, koľ ko interakcií s občanom má zvládnuť. A to, ako bude systém postavený, už bude na súťažiacich. Je to zásadná zmena v súťažení informačných systémov.

 

Koncepcia nákupu IT

Ako ďaleko je štát od prijatia tejto formy súťaženia?

Pracovná skupina na ÚPVII prijala koncepciu nákupu informačných systémov. Na ťahu je teraz Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý by mal vypracovať podrobné pokyny alebo metodiku. Vzorom môžu byť architektonické návrhy, kde poviete len to, že chcete divadlo, a každý architekt to spracuje inak. V prvom kole odborná porota vyhodnotí dodané návrhy, posunie ďalej jedného, prípadne viac uchádzačov, s ktorými bude v druhom kole možné viesť priame rokovacie konanie o cenách a zmluvných podmienkach podľa koncepcie nákupu. Treba však doriešiť, ako sa zostaví porota, ako sa budú losovať hodnotitelia, z akého zoznamu. Treba určiť, ako sa budú tvoriť hodnotiace kritériá – cena, robustnosť architektúry, modernosť, udržateľnosť riešenia. To umožní hodnotiť aj kvalitu, čo je dnes veľ ký problém Slovenska, keďže v oblasti IT sa kvalita absolútne nesúťaží, hoci nás Európska komisia tlačí do toho, aby sme zohľadňovali kvalitu pri výbere informačných systémov.

V kuloároch sa hovorí o biznismodeli, že firmy zadajú vysúťaženú zákazku subdodávateľovi, ktorý urobí prácu za zlomok ceny a často v nízkej kvalite, pričom zvyšok si dodávateľ rozdelí so stranami, ktoré prispeli k tomu, aby zákazku získal. Ako sa s tým vyrovnala pracovná skupina?

Na ÚPVII pôsobí aj pracovná skupina pre riadenie informatizácie. Na jej zasadaní koncom mája som predložil návrh, ktorý firmy zaväzuje zverejňovať subdodávateľov. Vytvorí sa jedno miesto, kde sa budú tieto dáta publikovať. Toto pravidlo predložím 13. júna 2019 aj na Valnom zhromaždení IT asociácie Slovenska ako súčasť etických pravidiel, pretože zákon sa k tejto veci nevyjadruje. Zatiaľ som sa nestretol s nikým, kto by so zverejňovaním mal problém, na strane firiem ani úradov. Takáto miera stransparentnenia zvýši dôveru k tomu, že IT zákazky sa budú dodávať korektne.

Pri koncepte nákupu IT hovorí združenie Slovensko.Digital o dvoch výhradách. Po prvé, na kritickú infraštruktúru sa pravidlá nemajú vzťahovať. Po druhé, model, akým sa zákazky majú rozdeľovať na menšie, podľa neho nebude fungovať.

Áno, výnimku kritickej infraštruktúry si vynútili niektoré rezorty. Ani my sme to nechceli, ale išlo o kompromis, ktorý napokon ÚPVII urobil s ministerstvom vnútra a možno aj inými, ktoré majú takú infraštruktúru v správe, aby dokument mohol prejsť.

Neznehodnotilo to celú koncepciu? Stačí označiť nakupovanú infraštruktúru za kritickú a ide sa po starom...

Dôležité je, ako bude definovaná kritická infraštruktúra. Bude to dlhá diskusia a podľa mňa sa bude odohrávať pri každom prípade zvlášť.

A čo delenie zákaziek? Ministerstvá obstarávajú megaprojekty, hoci je to veľmi neefektívny postup, pričom rozdelením by sa dali ušetriť desiatky percent.

Príloha o delení zákaziek je na 80 percent spoločným dielom združení, ktoré participovali na koncepcii nákupu IT a v zásadných princípoch sme sa zhodli. Nezhodli sme sa len v miere detailnosti, kde my sme chceli opísať čo najpresnejší postup. Slovensko.Digital hovorilo, že treba napísať len princípy a potom riešiť jednotlivé prípady. Základná premisa je, že softvérové dielo sa deliť nebude, a tam sme v zhode. Princíp delenia sme opreli o trh. Ak pre časť dodávky existuje samostatný trh, túto možno súťažiť časť samostatne.

Ako by ste zhrnuli prínos koncepcie? Čo sa zmení?

Koncepcia má charakter odborného návodu, na základe ktorého by sa mali prijať usmernenia. V oblasti súťaže návrhov je dôležité, aby ÚVO vydal metodiku a previedol obstarávateľa za ruku súťažou návrhov, lebo ide o nové riešenie. Naším cieľom je, aby sa pri všetkých veľ kých informačných systémoch išlo cez súťaž návrhov. Druhým cieľom je, aby sa začal proces vyviazania obstarávateľov z vendor lock-in postupom, ktorý opisuje koncepcia. Ak by sme s tým začali tento rok, o tri roky by mohli mať všetky súťaže na prevádzku informačných systémov otvorený charakter verejnej súťaže.

 

Štátni ítečkári

Problém štátu sú aj nedostatočné personálne kapacity, ktoré by dokázali odborne sekundovať súkromným firmám pri nastavení obstarávania a dodávok IT.

To je najmä otázka odmeňovania. Už dnes legislatíva umožňuje štátu platiť vybrané pozície porovnateľne so súkromnou sférou. No je to aj politický problém, pretože to môže časť pracovníkov štátnej správy vnímať ako diskrimináciu, keďže majú tiež vysokoškolské vzdelanie a špecializáciu. Naša odpoveď je, že IT povolanie je na trhu nedostatkové, a preto ho treba aj zaplatiť. Ani IT firmám nevyhovuje, keď majú oproti sebe nekvalifikovaného obstarávateľa alebo projektového manažéra. Je to však otázka pre úrady, ako budú pristupovať k riziku prípadnej kritiky.

Pomohla by špecializovaná centralizovaná jednotka, ktorá by slúžila viacerým úradom?

Predložili sme ÚPVII koncepciu riadenia ľudských zdrojov. Ľudia z pracovných skupín sú dobrovoľníci a už sme narazili na svoje limity. Ak chceme, aby štát urobil prierezový prieskum, koľ ko IT profesií a kde vo verejnej správe chýba, pracovná skupina to nedokáže. Koncepcia by mala odpovedať na otázku, ktoré funkcie by si mal každý úrad zabezpečiť sám, ktoré by si mal nakupovať zo súkromnej sféry ako kontraktorov a ktoré by si zdieľali úrady na úrovni štátu. Viem si predstaviť, že tie finančne najnáročnejšie pozície – projektoví manažéri, biznis a enterprise architekti – by mohli byť zdieľaní. Mohli by fungovať podobne ako v súkromnej sfére: rok pracujú pre jedno ministerstvo a potom idú na iný projekt. Znamenalo by to, že v štáte musí vzniknúť takáto špecializovaná jednotka, podobne ako vznikli napríklad analytické útvary.

Emil Fitoš (55)

Emil Fitoš Vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. V minulosti pôsobil viac než dekádu vo firmách skupiny Siemens (SWH, Siemens Business Services a Siemens IT Solutions and Services). V roku 2011 sa stal CEO spoločnosti Atos IT Solutions and Services pre Slovensko a Českú republiku. Prezidentom IT Asociácie Slovenska je od júna roku 2017 na základe voľby valného zhromaždenia.

Článok publikovaný: etrend.sk