Výsledky informatizácie? IT firmy mohli urobiť viac

 

Predstavitelia firiem, ktoré vyrástli na verejných zákazkách, dokážu efektívnejšie podporovať témy, užitočné pre všetkých, tvrdí prezident IT Asociácie Emil Fitoš

V polovici vlaňajška IT Asociácia Slovenska (ITAS), združujúca stovku väčších i menších ítečkových firiem, po dlhých rokoch menila vedenie. Stalo sa tak na podnet časti členov, ktorí neboli spokojní s tým, ako im asociácia pomáha s ich biznisom v štátnej správe. Prezidentom ITAS-u sa stal Emil Fitoš, nový post viceprezidenta pre e-government obsadil Jozef Chamraz, šéf a spolumajiteľ spoločnosti Anext, ktorá vyrástla v ostatných rokoch práve na vládnych informatizačných zákazkách a v médiách je spájaná s exministrom financií a dopravy Jánom Počiatkom.
Nové vedenie hneď na začiatku deklarovalo snahu udávať smer v diskusiách o projektoch digitalizácie verejnej správy. ITAS chce podľa E. Fitoša „ponúkať riešenia založené na profesionalite a na reálnych faktoch a etických metódach a na základe korektných argumentov ovplyvňovať subjekty s rozhodovacími právomocami“. V rozhovore pre TREND vysvetľuje, ako firmy vnímajú pošramotený imidž sektora a ako nastaviť pravidlá, aby ďalšie projekty informatizácie prinášali aj požadované výsledky, nielen podozrenia z nekalých praktík.

Žijeme v časoch rozčarovania nad výsledkami informatizácie, ktorá zhltla stovky miliónov eur. Ktoré vládne IT projekty podľa vás dopadli dobre? 

Zjednodušene by som povedal, že tie, o ktorých sa nehovorí, lebo to znamená, že niečo vo verejnej správe funguje, a tak o tom netreba písať. Z hľadiska nových služieb sú to niektoré projekty na justícii, u colníkov, na kultúre či na Najvyššom kontrolnom úrade, ako aj systémy zamerané na backoffice, využívané vnútri verejnej správy, v ktorých však chýba efekt pre občana... Zhodnotil by som to tak, že v tejto chvíli máme postavenú hrubú stavbu a chýbajú nám kohútiky v sprchách, kľučky na dverách a množstvo ďalších vecí, ktoré by umožnili široké a najmä atraktívne používanie služieb e-governmentu.

Existuje aj radikálnejšie hodnotenie: že informatizácia bola vyslovene zbabraná. S tým, že určitý podiel na tom majú aj samotní dodávatelia, IT firmy. 

Určite sú aj projekty, ktoré nedopadli dobre a neboli dodané v takej kvalite, ako by očakávali ľudia – koncoví používatelia. Pri množstve projektov bolo naplnené zadanie, ale samotné zadanie nebolo garantom, že služba bude príťažlivá a široko využívaná. V tom mohli viac urobiť aj IT firmy. No hlavný problém vidím v tom, že informatizácia sa riešila vyslovene technicky, projektovo. Keď vo fabrike zavádzate informačný systém, musíte zároveň zmeniť pracovné postupy a metódy, preškoliť ľudí, upraviť ich pracovné náplne. Vo verejnej správe to znamená prijať novú legislatívu, spraviť organizačné zmeny, obmeniť personál. Táto stránka do veľkej miery absentovala. Každý IT projekt je inovácia, no ak ho spravíte bez toho, aby ste ho dotiahli aj v týchto aspektov, je veľmi rizikový a nesie so sebou zárodky neúspechu.

Prečo sa v IT projektoch nemyslelo na všetky tieto súvisiace aspekty? Nie je to dôkazom zlyhania informatizácie? 

Problémy bývajú aj vo fabrike, pokiaľ takáto zásadná zmena nemá vo vrcholovom vedení sponzora, ktorý dokáže vo výrobe alebo v logistickom procese definovať požiadavky tak, aby IT systém bol sluhom, a nie pánom. V prípade verejnej správy to znamená vyvolať legislatívne a organizačné zmeny. To je niečo, čo musí riešiť niekto s politickým mandátom: minister, štátny tajomník, generálny tajomník služobného úradu... Informatizácia bola a naďalej často je otázka informatikov. To je problém. Vidíme to aj v nových koncepciách rozvoja informačných systémov, do ktorých nevstupujú biznisoví vlastníci. Ak sa to nezmení, riziká v informatizácii budú pretrvávať aj v ďalšom období.

Čo sa týka sponzora informatizácie, už dva roky máme pre túto oblasť podpredsedu vlády. 

Áno. Čo treba urobiť a zatiaľ sa to neurobilo, je zaviazať menovite najvyšších predstaviteľov rezortov, ktorí dokážu pohnúť vecami, aby projekty priniesli to, čo priniesť majú... Ďalšia vec, ktorá je dôležitá pre úspech informatizácie, je zmeniť obsah zadaní. Doteraz sa zadanie definovalo projektovo – treba vybudovať určitý informačný systém. Ako sme videli, je to problém. Správnejšie zadanie je, že treba urobiť určitú službu pre občana, podnikateľa alebo iné zložky verejnej správy. Takéto zadanie automaticky staviate širšie. Ak sa má nejaká služba poskytovať, musí byť niekde napísané, že existuje – v zákone, usmernení, záväznom predpise. Pri projektovom definovaní takéto prepojenie na okolitý svet chýba.

Prichádza obdobie nových projektov z eurofondového Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OP II). Sú už nastavené spôsobom, ktorý opisujete? 

Úrad podpredsedu vlády ma požiadal, aby som viedol pracovnú skupinu, ktorá má pripravovať metodiku riadenia informatizácie. Skupina pozostáva zo seniorných ítečkárov z viacerých rezortov, sú tam zástupcovia štyroch profesijných združení, ktoré sa točia okolo informatizácie. Veľmi rýchlo sme sa zhodli na tom, že potrebujeme vrcholové strategické riadenie, keď budú úlohy definované čo najširšie so všetkými súvisiacimi javmi, záväznými termínmi a pomenovanými zodpovednými osobami. Takýto systém bežne používajú nadnárodné korporácie, aby dokázali do hĺbky vidieť do jednotlivých zložiek a vychytávať riziká. V prípade informatizácie takýto systém neexistuje, ale vytvára sa.

Výsledkom doterajšej informatizácie nie sú len chabé benefity pre ľudí, ale aj multimiliónové korekcie, keď štát musí pre pochybenia v tendroch vracať eurofondy. Ako sa im vyhneme pri súťažiach návrhov, čo je forma obstarávania, ktorú pre vládne tendre navrhuje ITAS? 

Súťaž návrhov má analógiu pri architektonických štúdiách, pri ktorých odborná porota hodnotí vhodnosť a účelnosť diel, zostavuje poradie a až potom nasleduje rokovanie o cenách.

Hlavný rozdiel je teda v tom, že o výbere dodávateľa nemá rozhodovať cena, ale kvalita projektov? 

Áno, ale nielen to. Ak sa bude pokračovať v doterajšej forme súťaží, teda v podobe detailne opísaného zadania, máme problém. Lebo je otázka, či verejná správa má dostatok kvalitných ľudí vo svojich IT oddeleniach, ktorí dokážu zadanie napísať. Ak nemá, vznikajú oprávnené pochybnosti o tom, ako zadania vznikli. Tomu sa dá vyhnúť, ak obstarávateľ definuje len svoje biznisové požiadavky – čo má dané riešenie robiť, aký má obsluhovať proces, čo má poskytovať používateľovi. Zodpovednosť za to, aké sa majú použiť technológie a ako sa to má naprogramovať, sa prenáša na uchádzačov. Ak sa dodávateľ zaviaže k naplneniu biznisových požiadaviek, bude to úplne iný príbeh než doteraz, lebo nebude robiť odpočet voči technickým parametrom. Veľmi sa tým tiež sťaží jeho priestor na vynášanie dodatočných zmenových požiadaviek. Pretože ak sa nemení biznisová požiadavka, tak zmeny v architektúre či podpore IT platforiem sú problém dodávateľa.

To je určite krok vpred, ale aj v súťaži návrhov je riziko protežovania konkrétneho uchádzača. 

Slovensko je malé, takže riziko tu vždy je. Na druhej strane, existujú možnosti na jeho elimináciu. Určite by pomohlo, keby sme mali databázu, z ktorej sa budú hodnotitelia losovať. Pomohlo by, keby v nej boli ľudia z akademickej sféry a zo zahraničia, ktorí nemajú väzby na Slovensku. Súťaže návrhov môžu ísť podľa aktuálneho zákona [o verejnom obstarávaní]. Navrhujeme len jednu zmenu – moment, keď sa zriadi porota. Súčasný zákon hovorí o momente vypísania súťaže. My hovoríme, že stačí deň predtým, než sa ide hodnotiť. A treba tiež zabezpečiť, aby vylosovaní porotcovia mohli povedať, že nechcú byť v porote, lebo sú v konflikte záujmov.

Súčasťou ITAS-u sú aj firmy, ktoré časť verejnosti vníma kontroverzne, lebo vyslovene vyrástli na vládnych zákazkách a boli spájané s vplyvnými politikmi a oligarchami. Iným firmám a IT združeniu to neprekáža? Nemyslíte si, že kazia imidž celého sektora? 

Súhlasím, že imidž nie je dobrý. A firmy, ktoré sa zviezli na verejných zákazkách, sú hlavným objektom kritiky. Nielen zo strany médií a verejnosti, ale aj medzi firmami je to niekedy vnímané ako problém, pretože sú to firmy, ktoré vyrástli na verejných zákazkách.

A prečo im neprekážalo zvoliť šéfa a spolumajiteľa taky za viceprezidenta IT Asociácie? 

Je to komplikovanejšie. Fakt je, že predstavitelia týchto firiem dokážu efektívnejšie komunikovať s verejnou správou a podporovať témy, ktoré sú užitočné pre všetkých.

Aj za cenu, že to pokazí imidž? To, že vedia komunikovať, môže znamenať rôzne veci. Ako ustrážiť, aby komunikácia bola v medziach korektného správania? 

To je systémová vec. Keď je niekto politicky zosieťovaný, nie je dôvod, prečo by nemohol mať IT firmu. S tým sa ťažko dá niečo urobiť. No ak chceme, aby sa politické zosieťovanie nepoužívalo nekalým spôsobom, potom treba niečo urobiť so systémom ako takým. Veľmi sme zvažovali, ako uchopiť tému etického kódexu pre IT firmy, primárne vo verejnom sektore. Dospeli sme však k záveru, že aj keby sme etický kódex prijali, mohlo by ísť len o jednostranné opatrenie, ktoré by nanajvýš firmy plošne zaťažilo ďalšou administratívou. A nemuselo by to znamenať zmenu správania tých, ktorí by mali v úmysle postupovať v rozpore s kódexom.

Plán B? 

Oveľa lepšie bude zaviesť také systémové opatrenia, ktoré by mali zrkadlo aj vo verejnej správe, aby sa reflektovalo na potenciálne riziká. V rámci IT projektu sú tri momenty, keď môže dôjsť k tomu, že sa udeje niečo netransparentné. Po prvé, obstarávanie – o tom som už hovoril. Po druhé, zmenové konania.
V tom pomôže len transparentnosť, teda že zmenová požiadavka je niečo, čo bude verejne dostupné a k čomu sa bude môcť vyjadriť každý. To mimoriadne ochladí apetít robiť nezmyselné zmenové konania. A tretí moment, keď môže dôjsť k predraženiu zákazky alebo skôr k tomu, že štát za svoje peniaze nedostane to, čo si zaplatil, je odovzdávanie projektu. Tu opäť pomôže len zverejnenie dôsledného odpočtu, a to v podobe služieb, ktoré mal dodávateľ vytvoriť. Pretože samotné riadky zdrojového kódu nikoho nezaujímajú, nie sú to ukazovatele, ktoré by mali hovoriť o kvalite výsledku.

Teraz zniete tak trocha ako ítečkári zo združenia Slovensko. Digital. 

Je to možné. V každom prípade, tieto témy som priniesol na pracovnú skupinu pre riadenie informatizácie, ktorej členom je aj zástupca Slovensko. Digital. Zaoberáme sa nimi a chceme ich podpredsedovi vlády pre informatizáciu navrhnúť ako štandardy, ktoré by zo svojej pozície pomohol zaviesť. Ku komunikácii s verejnou správou ešte jedna vec. My sa netajíme tým, že ITAS je lobistická organizácia. Hoci zákon o lobingu nemáme, čo je škoda, lebo kadečo by sa tým zjednodušilo. Lobistické organizácie bežne sprístupňujú záznamy o stretnutiach, ktoré absolvovali. To je tiež metóda na elimináciu nekalých praktík, ktorá však bude fungovať len v prípade, ak pôjde o obojstranný proces – teda ak takéto záznamy bude viesť a sprístupňovať aj verejná správa.

Aký je vzťah ITAS-u so Slovensko. Digital? Môže lobistické IT združenie firiem, ktoré z veľkej časti žijú z vládnych zákaziek, vôbec spolupracovať s watchdogom, ktorý upozorňuje na problémy spojené s týmito zákazkami?

V čom sme odlišní, je primárna motivácia. Lobistická organizácia má za cieľ generovať čo najviac biznisu pre svojich členov. Je jedno, či vo verejnej správe alebo v inom segmente trhu. Watchdogu zasa podľa môjho názoru nejde o to, aby tomu biznisu zabraňoval, ale aby jeho parametre boli transparentné a účelné. Tomu sa ani my nebránime. Ani nám nepomáha, keď každý jeden tender sprevádza negatívna medializácia. Nebaví to nikoho. Druhá vec je, že firmy zvyčajne nevedia komunikovať s médiami. Často nedokážu ani len dostatočne jednoducho a zrozumiteľne pomenovať prínosy projektu, ktorý realizovali. To sme si v ITAS sami vyskúšali, keď sme sa snažili komunikovať pozitívne príklady informatizácie.

Výrazný podiel zákaziek z verejného sektora je pre biznis slovenských IT firiem pomerne typický. Znamená to, že sa nevedia uplatniť v komerčnej sfére? Nie je tam o ich služby a produkty záujem? 

Podľa mňa to súvisí s tým, v akej situácii sú jednotlivé sektory komerčnej sféry. Každý prechádza výraznou transformáciou. Či už sa volá Priemysel 4.0, fintech alebo smart energy, vždy je za tým zavádzanie info-komunikačných technológií. Inými slovami, nejde len o to, aby sa podiel biznisu IT firiem preskupil viac v prospech komerčného sektora, ale IT firmy musia reagovať na výzvy v jednotlivých sektoroch.

Neprinášajú si veľkí zahraniční investori na Slovensko okrem výroby aj dodávateľov IT? Nie je preto cesta k nim pre slovenské IT firmy nepriechodná? 

V istom rozsahu to platí. Na Slovensku pôsobia nadnárodné firmy, ktoré majú stratégiu digitálnej transformácie nalinkovanú z ústredia. Časť firiem má zasa pomerne veľkú vôľu v tom, ako budú postupovať. Dokonca sú tu aj firmy, pre ktoré slovenské prostredie slúži ako inovačný hub, pričom výsledky sa transferujú ďalej. Ale je tu tiež veľký počet, niekoľko stoviek podnikov v subdodávateľských reťazcoch, napríklad štyroch slovenských automobiliek – a tieto podniky sa tiež musia nejako zariadiť. Možno polovica z nich je v digitálnej transformácii v absolútnych začiatkoch a je otázka, či majú potenciál na to, aby transformáciu rozvinuli. IT firmy takýto potenciál majú, ale je zasa otázka, či natoľko rozumejú prostrediu, napríklad priemyselných zákazníkov, aby dokázali prísť s relevantnými ponukami. Myslím si, že na to, aby mohli kooperovať, musia ešte veľa komunikovať a vzájomne sa učiť.

***

Informatizácia bola a naďalej často je otázka informatikov a to je problém Emil Fitoš (54)

vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Koncom 90. rokov a začiatkom milénia pôsobil viac než dekádu vo firmách skupiny Siemens (SWH, Siemens Business Services a Siemens IT Solutions and Services). Bol projektovým a obchodným manažérom pre segmenty verejnej správy, zdravotníctva a dopravy. V roku 2011 sa stal CEO spoločnosti Atos IT Solutions and Services pre Slovensko a Českú republiku. V nadnárodných štruktúrach Atosu pôsobí doteraz, je riaditeľom pre stratégiu. Prezidentom IT Asociácie Slovenska sa stal vlani v júni na základe voľby valného zhromaždenia. Imidž sektora nie je dobrý, informatizačné start-upy sú vnímané ako problém Nepomáha nám, keď každý tender sprevádza negatívna medializácia

 

Článok publikovaný: etrend.sk