Smart mestá nezávisia len od technológií

IQ mesta nerastie s počtom použitých technologických prvkov. To, či je mesto smart, závisí skôr od inteligentného a účinného skĺbenia moderných riešení tak, aby obyvateľom prinášali skutočný osoh. Pri hľadaní najefektívnejších receptov má slovenským mestám pomôcť aj združenie Smart City Cluster.

„Mestá sú zavalené ponukami. Niektoré tvrdia, že základom inteligentného mesta je smart lavička. Iné zasa, že problém s odpadom vyriešia len popolnice so senzormi. A ďalšie sľubujú, že po posiatí mesta parkovacím senzormi možno zabudnúť na problém s dopravou,“ hovorí Peter Chochol, odborník spoločnosti Atos IT Solutions and Services. „Inteligencia, čiže to, čo robí mesto smart, sa však nedá odmerať počtom nainštalovaných senzorov, databáz a serverov,“ dodáva expert, ktorý sa problematike a konceptom inteligentných miest venuje.

Nie je všetko smart, čo sa blyští 

Označenie riešení ako smart podľa odborníka navyše devalvuje. Za inteligentné sa pasuje inštalovanie platobných terminálov do vozidiel hromadnej dopravy, hoci to by malo byť dnes už normou. Hodným slova smart by sa toto riešenie stalo, ak by sa trebárs platba na odstavnom parkovisku prepojila s platbou za MHD, čo by viedlo k nižšej cene lístka a zvýšenej motivácii vodičov nejazdiť do centra na aute.
Normálna je aj výmena starého osvetlenia za moderné LED lampy. Ich využitie ako kostry pre senzorickú sieť môže byť základom smart riešenia - ak samozrejme za lampy mesto nezaplatí desaťtisíce eur. Ale ak by stĺpy pouličného osvetlenia vedeli merať kvalitu ovzdušia a dáta by sa prepojili s údajmi od meteorológov, takže by mesto vedelo obyvateľom poskytnúť predpoveď smogovej situácie, išlo by skutočne o inteligentné riešenie. Získané dáta by sa dali znova prepojiť s cenami MHD, takže zhoršená kvalita ovzdušia by sa mohla opäť premietnuť do motivačných cien MHD.

Treba poznať cieľ 

„Mesto v prvom rade potrebuje víziu. Musí vedieť, čo chce dosiahnuť a čo jeho obyvatelia potrebujú,“ vysvetľuje Chochol. „Víziu musí pretaviť do konceptu – už konkrétne spôsoby ako prepojiť rôzne agendy a riešenia, ako zosúladiť trebárs projekty energetickej efektivity budov s prevádzkovateľmi distribučných sietí alebo ako spojiť poskytovanie sociálnych služieb s pomocnými technológiami. O inteligentnom meste môžeme hovoriť, ak sa čiastkové projekty budú posudzovať z pohľadu vízie a konceptu a ak sa bude ich úspešnosť aj vyhodnocovať,“ popisuje jednotlivé kroky odborník.
Jedným z problémov, na ktoré sa lastovičky medzi smart mestami upriamujú, patrí parkovanie. To je boľačkou aj na Slovensku. Bratislava uvažuje nad modrými zónami a situáciu chce riešiť platenými rezidentskými kartami, so spoplatnením počíta aj plán v Košiciach. Ľudia sa však k novinkám stavajú s nedôverou - ich protiargumentom je, že vyššie platby situáciu aj tak nezlepšia a nové parkovacie miesta nevyčarujú.

Voľných miest je dosť 

K upokojeniu motoristov, blúdiacich ulicami pri zúfalom hľadaní miestečka, neprispievajú ani vyhradené parkoviská pred obytnými blokmi, úradmi alebo obchodmi. Rezervácie na značku pritom počas dňa zívajú prázdnotou, no odtiahnutie sa riskovať nikto neodváži. To isté platí aj pre miesta pred komerčnými prevádzkami mimo ich otváracích hodín.
Tu môžu podať pomocnú ruku moderné technológie a princípy inteligentného mesta. „V podstate ide o zdieľanie vyhradených parkovísk,“ vysvetľuje Chochol možné riešenie. „Rezident ráno odíde zo svojho vyhradeného parkovacieho miesta a zadá do aplikácie, že ho na niekoľko hodín uvoľňuje. Ak chce voľné parkovisko niekto využiť, cez aplikáciu sa prihlási a zaplatí štandardnú parkovaciu cenu,“ hovorí.
Získané peniaze si môže mesto podeliť s držiteľom vyhradeného parkovacieho miesta. Na podobnom princípe už funguje napríklad parkovanie v Helsinkách alebo u susedov v Českom Těšíne. Okrem elegantného riešenia problému s parkovaním tak mestá môžu získať aj nástroj na sledovanie dopytu po parkovaní, ktorý môžu prepojiť s inými službami.

Spolu to ide lepšie 

Riešenie problému s parkovaním a dopravy všeobecne je jednou z hlavných nádejí, ktoré sa vkladajú do inteligentných miest. Konceptov je viacero, no ich styčným bodom je okamžitý prehľad o voľných parkovacích miestach, prípadne doplnený o možnosť platby a rezervácie.
Aby myšlienka inteligentných miest nestroskotala na praktických úskaliach a nedostatku skúseností, vznikol na Slovensku Smart City Cluster. Prvou lastovičkou je mesto Poprad, ktoré je jeho zakladajúcim členom. Združenie v spolupráci s firmami ako je Atos a univerzitami chce vytvárať podmienky rozvoja služieb, ktoré budú ťažiť aj z technologického pokroku.

 

Otázky a odpovede

  • Je Európska únia v novej fáze prehĺbenej integrácie?

Predseda Európskej komisie (EK) Jean–Claude Juncker vyhlásil minulý týždeň v prejave o stave EÚ, že pokračuje úsilie o dokončenie Energetickej únie, bezpečnostnej únie, únie kapitálových trhov a bankovej únie, ako aj o dobudovanie jednotného digitálneho trhu. ? Ako má vyzerať budúcnosť EÚ?
Na jar EK predstavila päť scenárov budúcnosti EÚ. Juncker vo svojom vystúpení pridal svoj vlastný, predstavujúci jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu úniu. Podľa neho stojí na troch zásadách, ktoré musia byť vždy pevným ukotvením EÚ. Sú to sloboda, rovnosť a právny štát. Podľa Junckera budúcnosť Európy nemožno diktovať zhora. Musí byť výsledkom demokratickej diskusie a v konečnom dôsledku aj širokého konsenzu.

  • Je možné konsenzus dosiahnuť?

Hoci Juncker v prejave o stave EÚ pripomenul, že únia po viacerých krízach naberá pomaly, ale isto dynamiku, je stále otázne, nakoľko sa to prejaví na politickom procese. EÚ má v tejto súvislosti pred sebou len niečo viac ako jeden a pol roka na riešenie výziev ďalšej integrácie. Na jar 2019 sa totiž konajú voľby do Európskeho parlamentu a po nich sa budú nanovo tvoriť aj ďalšie inštitúcie EÚ. V tomto období sa do veľkej miery asi zabrzdia kroky smerujúce k ďalšej integrácii, aj keď debata o budúcnosti EÚ určite bude súčasťou predvolebnej kampane do europarlamentu. Na hľadanie konsenzu v najbližších mesiacoch budú mať určite vplyv nemecko– francúzske vzťahy. Paríž a Berlín sú tradičným motorom európskej integrácie. No sú tu aj krajiny, ktoré si vo viacerých oblastiach neželajú prehlbovanie spolupráce. Určite sa však bude veľa diskutovať o integrácii v rámci eurozóny. A do konca roka by malo byť jasné, ako chcú členské krajiny prispieť k prehĺbeniu spolupráce v oblasti obrany.