Rozumné mesto na konci sveta

Dominantou rakúskeho Güssingu je majestátny hrad, ktorý z osamoteného kopca pozerá na okolie. Kým sa však človek prepracuje k tomuto výhľadu, musí prejsť dlhú cestu.

Štvortisícové mestečko v rakúskom Burgenlande nie je práve na križovatke hlavných trás. Jeho poloha a dlhé desaťročia susedstva železnej opony na hranici s Maďarskom vysvetľujú, prečo je okrem hradu jednou z ďalších kultúrnych atrakcií Múzeum vysťahovalectva. Güssing vyzerá ospalo aj dnes – ak ste ho však navštívili už pred pár rokmi, teraz by ste ho nespoznali. Mestečko sa rýchlo rozvíja a okrem turistov sem smerujú delegácie z celého sveta učiť sa, ako možno vytvoriť inteligentné mesto aj bez lavičiek s wifi pripojením a senzorov v semaforoch.

Mŕtvy región

„Pred dvoma desaťročiami bol Burgenland najchudobnejšou spolkovou krajinou Rakúska a Güssing bol najchudobnejším regiónom Burgenlandu,“ vysvetľuje východiskový stav Bernhard Deutsch, starosta susedného mestečka Strem, ktoré sa na prerode regiónu podieľa.
Zmena sa začala práve začiatkom deväťdesiatych rokov. Kto vtedy vystúpil na hradný kopec videl pod sebou umierajúce mesto. Región Güssingu je jediný v celom Rakúsku, ktorá nemá ani železničné ani diaľničné spojenie. O obec, ktorú v medzivojnových rokoch opustilo množstvo obyvateľov, nejavil nikto záujem. Chýbajúca infraštruktúra a priemysel znamenali vysokú nezamestnanosť. Kto prácu mal, dochádzal na týždňovky do Viedne, pričom mladí ľudia sa už ani neunúvali vracať. Obec tak počas týždňa opúšťalo 70 percent obyvateľov. Aby toho nebolo málo, chýbajúce spojenie znamenalo vysoké energetické náklady – len samotný Güssing ročne za energiu platil takmer šesť miliónov eur, pre región s necelými 30-tisíc obyvateľmi to bolo viac ako 35 miliónov.

Záchrana z lesa

Z kopca však bolo vidno aj niečo iné – obrovské zanedbané lesy a lúky, ktoré mestečko obklopovali. Nápad využiť obnoviteľné zdroje sa spočiatku nestretol s veľkým nadšením. Nepáčil sa miestnym obyvateľom, energetickým firmám, ani krajinskej vláde. Výstavba kotolne na biomasu, ktorá zásobovala teplom prvých 17 domov však za dva roky všetkých presvedčila o správnej ceste.
Dnes pribudla výroba elektrickej energie z biomasy i s využitím fotovoltaiky, výroba bioplynu, experimentuje sa s produkciou syntetického paliva. Güssing sa stal centrom výskumu a vývoja energetických riešení. V miestnom priemyselnom parku sa v projektoch s účasťou technických univerzít v Viedne a Grazu, poľnohospodárskej univerzity i desiatok firiem skúma, ako obnoviteľné zdroje využiť ďalej. V Güssingu si podávajú kľučku vedci, primátori a pred piatimi rokmi ho navštívil aj bývalý kalifornský guvernér a rodák z neďalekého Štajerska Arnold Schwarzenegger.
Čo je však dôležitejšie, Güssing ožil. Pribudli desiatky firiem, viac ako tisíc pracovných miest, z výdavkov za energie sa stal zisk, ľuďom sa znížili náklady na bývanie a Güssing sa stal modelom trvalo udržateľného rozvoja.

Pozitívny príklad a inšpirácia pre slovenské mestá a obce

„Z príkladu Güssingu sa môžeme poučiť aj my,“ hovorí Peter Chochol, odborník spoločnosti Atos IT Solutions and Services, ktorá sa v Güssingu podieľa na výskume. „Tu vidno, ako sa dá využiť potenciál aj zdanlivo menej rozvinutých okresov a robiť inteligentné riešenia, ktoré prinášajú obyvateľom skutočný úžitok. Napĺňanie koncepcie inteligentného mesta, aktívne zapojenie jeho obyvateľov a podnikateľskej obce pomáhajú všetkým. Využívanie lokálnych zdrojov a moderných technológií im pomáha znižovať náklady na vykurovanie, generovať zisk z výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, vytvárať nové pracovné miesta, predovšetkým pre mladých ľudí aj vďaka podpore projektov vedy a výskumu a zvyšovať životnú úroveň obyvateľov i atraktivitu regiónu v oblasti agroturistiky. Navyše sa to všetko ešte prejaví aj veľkým prínosom pre životné prostredie,“ hovorí slovenský expert. Spoločnosť Atossa téme inteligentných miest systematicky venuje už niekoľko rokov. V Güssingu pracuje najmä na projekte SHAR-Q. Jeho cieľom je vytvoriť systém, ktorý by umožnil výrobcom a spotrebiteľom elektriny priamo komunikovať s inými používateľmi a vytvárať tak miestne sebestačné komunity.
Premena energetického profilu do regiónu dotiahla približne 50 firiem. Veľkými zamestnávateľmi sú najmä dve parketárne, ktoré v Güssingu našli zasľúbenú zem. Na výrobu parkiet spotrebúvajú množstvo dreva, ktorého je v lesnatom regióne dostatok. Drevo treba sušiť, čo je energeticky veľmi náročné. V Güssingu sú pripojené priamo na plynofikačné zariadenie, pričom využívajú aj odpadové teplo. Okrem toho majú rovno odbytisko pre svoj drevný odpad. Z pilín, ktoré pri výrobe vznikajú, sa stáva znova palivo.
Snahu o synergie a úplné využitie všetkých zdrojov možno nájsť aj u ďalšej miestnej firmy. Problémy s energetickou náročnosťou mal aj druhý najväčší výrobca cestovín v Rakúsku. Firma má v Güssingu aj vlastnú produkciu vajec. Štyridsaťtisíc sliepok, ktoré za týmto účelom chovajú, však nepatrí medzi najčistotnejšie zvieratá. Dnes už starosti nemajú, pretože vedecký park vyvinul riešenie, ktoré umožňuje všetok trus využiť na výrobu bioplynu. Namiesto toho, aby za jeho spracovanie museli platiť, je tak ďalším zdrojom ziskov.

Betónová krava

O úplné zužitkovanie zdrojov sa snažia aj v susednom Streme. Ak je Güssing na konci sveta, Strem je ešte o kus ďalej. V obci majú vlastnú výrobňu bioplynu, o ktorej žartovne hovoria, že je to betónová krava. Hlavnou zložkou biomasy je totiž tráva, ktorú zbierajú zo stoviek hektárov pasienkov okolo obce – držia sa zásady, že sa nevyužívajú plodiny, ktoré možno spotrebovať ako potraviny.
Zariadenie spotrebuje 10-tisíc ton trávy ročne. Výsledkom je elektrická energia pre 1200 domácností a teplo pre dve stovky domácností. Vykuruje sa pritom len počas štyroch zimných mesiacov, pretože na ohrev vody sa po zvyšok roka dá využiť odpadové teplo, ktoré vzniká pri výrobe elektriny. Odpadovým produktom výrobne na bioplyn je navyše tekuté i pevné stopercentne prírodné hnojivo.
„Spracovanie biomasy má aj ďalšiu výhodu,“ hovorí Deutsch. „O lesy a pasienky sa teraz znova niekto stará a celý región je znova upravený,“ dodáva stremský starosta.

Publikované v Obecné noviny dňa 5.9.2017